Dojčenie a jeho benefity

Prvé materské mlieko hneď po pôrode sa nazýva mledzivo, ktoré je hustejšej konzistencie a je plne prispôsobené potrebám novorodenca. Obsahuje viac bielkovín ako zrelé materské mlieko a menej tukov i cukrov. Štvrtinu prítomných bielkovín tvoria imunoglobíny - protilátky, ktoré sú súčasťou imunitného systému. Kolostrum sa po pár dňoch mení na prechodné mlieko a potom mlieko zrelé, ktoré je naopak bohatšie na tuky a cukry. Dojčené deti menej často trpia na črevné, pľúcne i močové infekcie a ich priebeh býva miernejší.

Materské mlieko je ideálnou výživou pre dojčatá až na deficit vitamínu D, ktorý musí byť suplementovaný ako prevencia rachitídy (krivice), nakoľko pomáha vstrebávaniu vápnika. Pediater zvyčajne odporúči podávať vitamín D3 vo forme Vigantolu, ak neurčí inak.

Ako prevenciu včasnej a neskorej formy krvácavej choroby novorodencov a dojčiat sa odporúča udojčených detí prvých 6 týždňov života podať raz týždenne 1 mg = 1 kvapku vitamínu K (Kanavitu).

Obsah železa je v materskom mlieku nižší ako v kravskom, avšak jeho resorpcia je až 49%, vďaka naviazaniu na bielkovinu laktoferín. Pričom resorpcia železa z kravského mlieka dosahuje úroveň 4%.

Materské mlieko obsahuje viac srvátkových bielkovín: laktalbumín a laktoferín ako kazeínových bielkovín. Beta-kazeín materského mlieka sa pôsobením kyslého obsahu žalúdka zráža vo formejemných vločiek, ktoré sa ľahko hydrolyzujú tráviacimi enzýmami. Naopak alfa-kazeín vyskytujúci sa v kravskom mlieku, vytvára v žalúdku dojčaťa hrubé stráviteľné zrazeniny.  Tuky, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú v bohatom zastúpení až 4,3% podliehajú však rôznych diétnym vplyvom matky. Sú tvorené prevažne z TAG (98%), CHOL(2%), VMK a fosfolipidami. Zastúpenie mastných kyselín: kyselina linolová, kyselina linolénová, arachidonová a dokosahexaénová (DHA).

Materské mlieko okrem svojich mnohých výhod ovplyvňuje priaznivo i mentálny rozvoj dieťaťa. Dojčené deti majú o 3 - 4% vyššie IQ ako deti nedojčené. Deti sa lepšie učia, čítajú a píšu. Táto intelektuálna výhoda dojčenia sa dokázala nezávisle od dĺžky tehotenstva, sociálnej triedy rodiny či od kultúrneho okruhu, v ktorom dieťa žije.

Jirtle RL, Skinner MK. Enviromental epigenomics and disease susceptibility. Nat Rev Genet. 8, 2007, 253-262. 

Želaním každej gravidnej ženy je, aby jej tehotenstvo prebiehalo bez komplikácii a hlavne, aby jej dieťatko bolo zdravé. Samotný prenatálny vývoj dieťaťa okrem genetickej predispozície je v značnej miere ovplyvnený i samotným stravovaním matky počas tehotenstva.

Výživa ženy počas gravidity by mala obsahovať všetky potrebné minerálne látky a nutrienty, aby sa predchádzalo rôznych patologickým stavom, ktoré môžu nastať pri ich deficiencii. Ich absencia môže vyvolať vrodené malformácie ako je rázštep pier, chrbtice, pylorická stenóza  a iné.

Okrem optimálneho príjmu základných nutrientov je potrebné zabezpečiť i príjem kyseliny listovej, esenciálnych MK (mega-6, omega-3), železa, vápnika a horčíka. Kyseliná listová má ochranný vplyv vo vzťahu k defektom neurálnej trubice, jej dostatočným príjmom  možno predísť jej defektom až o 50-70 %. Okrem iného udržuje nízku hladinu homocysteínu. Nedostatok železa počas gravidity je spájaný s vyšším rizikom predčasnéh pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti.

Odporúčam tento zaujímavý dokument o plošnom vývoji  spotreby cukru
a taktiež o vplyve cukru počas tehotenstva na matku i na samotné dieťa.