Nutričná špecialistka: Jedzte spoločne za stolom a bez telefónov

Na vypočítanie ideálnej hmotnosti dospelého sa štandardne využíva index telesnej hmotnosti – BMI. Dá sa tento výpočet využiť aj u detí? Prípadne ako môžu rodičia zistiť, či je váha dieťaťa v norme?

Zadanie vstupných údajov do BMI kalkulačky je najrýchlejšia forma kontroly výsledku, avšak táto definícia nie je úplne korektná, nakoľko nemusí korelovať s množstvom tukového tkaniva, teda s hmotnosťou telesného tuku.

U detí sa používajú percentilové grafy BMI, kde nadhmotnosť je definovaná 85. - 95. percentilom a obezita 95. percentil BMI a viac.

Možností je viacej. Kaliperom sa môžu zmerať kožné riasy alebo existujú aj sofistikovanejšie metódy zistenia telesného tuku prostredníctvom bioimpedancie, ktorá je cenovo dostupná v poradniach výživy. Sú aj iné presnejšie metódy ako je hydrodenzinometria DEXA scan, sú však nákladnejšie a majú aj isté nevýhody.

Nadmerná hmotnosť nie je len viditeľný problém, spájajú sa s ňou závažné psychické i chronické ochorenia. Vplyv na správny vývoj detí má vo veľkej miere prístup rodičov. Najlepšou ochranou pred vznikom nadváhy a obezity je prevencia. Špecialistka na výživu a dietetiku, Jana Pastrnáková aktívne podporuje zdravý životný štýl tých najmenších, ktorí sú najzraniteľnejší, nielen edukáciou rodičov. Chodila po školách, sledovala, čo deti jedávajú a prednášala im o správnej výžive. V rozhovore prezradila aj to, k čomu môže viesť detská prieberčivosť v stravovaní a ako sa s ňou popasovať.

Dá sa bojovať i s dedičnou obezitou detí?

Obezitu treba chápať ako multifaktoriálne relapsujúce ochorenie. Zjednodušene povedané, na jej vznik vplýva mnoho faktorov a genetika je iba jednou z nich, nie je však najvýznamnejšia. Je pravda, že niektorí jedinci môžu mať súbežne mutácie kandidátnych génov, vtedy hovoríme o polygénovej obezite - bežný typ obezity. Naopak monogénová obezita je charakteristická mutáciou jediného génu, tá je však veľmi zriedkavá, maximálne do štyroch percent populácie.

V minulosti sa práve vplyvom dedičnosti na vznik obezity prikladal veľký význam, avšak aktuálne dáta sú rezervovanejšie. Na jej vzniku sa teda okrem genetiky podieľa obezitogénne prostredie v ktorom sa človek nachádza, vyšší energetický príjem ako výdaj energie, znížená fyzická aktivita, sociálnoekonomické faktory, dostupnosť vysokokalorických potravín, nedostatok spánku, nevedomosť a iné. Musím však povedať, že aktuálna priemerná spotreba energie v Európe je až 3 440 kcal, takže vyhovárať sa iba na genetiku je miestami až úsmevné.

Je pravda, že dojčenie znižuje riziko obezity u detí?

Áno, dojčenie môže výrazne znížiť riziko vzniku nadhmotnosti a obezity v adolescencii až v dospelosti. Výlučné dojčenie materským mliekom by malo byť aspoň 6 mesiacov, aj podľa odporúčaní WHO. Pri dojčení dochádza k osídľovaniu tráviaceho traktu prospešnými baktériami, ktoré sú dôležité aj pre imunitný systém dieťaťa. Pri dojčení sa deti intuitívne učia o samoregulácii hladu a sýtosti. Dokonca existujú aj publikácie, ktoré potvrdili, že dojčené deti majú okrem týchto benefitov aj vyššie IQ.

Celý článok, tu:
https://mytopolcany.sme.sk/c/23196638/nenutte-deti-dojest-vsetko-co-je-na-tanieri-radi-specialistka-na-vyzivu.html

Ing. Jana Pastrnáková | Špecialista na výživu a dietetiku

Poradňa výživy, dietológie a prevencie nadváhy Topoľčany