V rokoch 1960 až 1970 bol na území Slovenskej republiky zozbieraný materiál vzoriek pôdneho materiálu, ktorý je doposiaľ uschovaný pre možné výskumy. Marián Benka, ktorý je na Slovensku zakladateľom pedológie - náuky o pôde sa pokúšal zozbierať aktuálny materiál a vyhodnotiť stav živín v pôde a celkovú jej vyčerpanosť. Žiaľ v našom štáte nie je záujem, aby sa také porovnanie robilo, nakoľko nie je záujem takúto analýzu uskutočiť. Pôda sa po rozpade družstiev rozdrobila medzi roľníkov a členov družstva, preto je tak dnes obtiažné zisiť globálny výživový stav pôdy.
Na Slovensku máme inštitúciu, ktorá celoplošne monitoruje živinový režim a pH pôdy, povinnosť však majú iba družstvá a majitelia pôdy s výmerou väčšou ako jeden hektár. Povinnosťou je, aby vlastník pôdy, ktorý ju pravidelne obrába, obhospodáruje a využíva na poľnohospodárske účely zabezpečil pôdne vzorky raz za 6 rokov podľa stanovených predpisov. Vo vzorkách je sledovaná pôdna reakcia, potreba vápnenia, obsah prístupných živín ako je fosfor, draslík a horčík. V prípade potreby si ďalej zistuje obsah humusu, železa, medi, zinku, ale i rizikové látky ako ťažké kovy, ktoré vstupujú do potravinového reťazca a môžu negatívne ovplyvňovať naše zdravie. Agrochemické skúšanie pôd je súčasťou agrárnej politiky od úrovne podniku pri voľbe racionálneho hnojenia až po makroekonomické využitie, kedy výsledky ASP poslúžia ako podklad pre programy v oblasti výroby rastlinných komodít či environmentálnej prevencie a správy poľnohospodárskeho pôdneho fondu vo vlastníctve štát.
