Na Slovensku sú dostupné prierezové štúdie, ktoré mapujú stravovacie zvyklosti v zariadeniach spoločného stravovania detí a mládeže, podľa vybraných vekových skupín populácie vo vzťahu k OVD či pohybovému režimu. Bolo zistené, že napríklad iba 62% detí vo veku 7 - 10 rokov pravidelne raňajkuje, pravidelne desiatuje 90% detí. Na obed idú takmer všetci, čo je výborné. V súbore sledovaných detí (7 - 10 r.) pravidelne malo olovrant 54% detí a 80% pravidelne večeria. Spotreba potravín sa líši podľa jednotlivých regiónov a ich konzumácia nezodpovedá veku dieťaťa. Na Slovensku dokonca existujú intervenčné programy na podporu zdravia a prevencie obezity: Program školské mlieko alebo Školské ovocie. Či sú tieto intervencie dostačujúce ťažko posúdiť.
Keď to zhodnotím všeobecne pri analýze nutričných protokolov a stravovacích zvyklostí, ktoré mi rodičia do poradne prinesú so sebou, tak jedálniček detí je nevyvážený, s nízkym príjmom ovocia a zeleniny. Naopak favoritom sú sladené nápoje a vysoký príjem bieleho pečiva. Stravovacie zvyklosti detí v poradni kopírujú súčasný stav výživy v ostatných regiónov. Nedostatok konzumácie rýb, strukovín, iba 30% detí konzumuje denne zeleniu, celozrnné výrobky konzumuje denne iba 15% detí.
Postoj detí k stravovaniu sa buduje predovšetkým v kruhu rodiny, a to je alfa omega. Ak sa doma varia nezdravé kalorické pokrmy alebo kupujú vysokokalorické pochutiny, či sladké nápoje, má to za následok skorý výskyt nadváhy či obezity u detí. Rodičia si často neuvedomujú, že obezita v detstve a v adolescentom veku predstavuje zvýšené riziko chorobnosti, ale má aj spoločenské či psychologické následky. Nadváhu či obezitu je možné badať už u predškolských detí, až po adolescenciu. Obezita (tučnota) je stav kedy dochádza k neprimeranej kumulácií tukového tkaniva, či už podkožného, následné viscerálneho a ektopického (orgánového). Až 75-80% obéznych (tučných) detí ostáva obeznými aj v dospelosti. Na šťastie prevalencia obezity u detí v slovenskej populácií je v priemere do 10%.
Deti uprednostňujú potraviny s vysokou energetickou hodnotou, je to na úkor živín. Všeobecne je potrebné uprednostňovať potraviny, ktoré sú bohaté na všetky makronutrienty, hydrofilné a lipofilné vitamíny a minerálne látky. Pri výbere potravín a pokrmov, ktoré podávame deťom musia byť zastúpené všetky makronutrienty v optimálnom pomere, podľa ich fyziologických potrieb. Dokonca aj potreba proteínov sa líši v jednotlivých fyziologických skupinách. OVD (Odporúčané výživové dávky) prešli 9.tou revízou a je v nich až 29 fyziologických populačných skupín, pričom 11 tvoria práve deti.
Najväčší problém je začať jedávať pravidelne (nutrične vyvážené pokrmy) v primeranom čase a spoločne s rodičmi. Takmer 30% rodičov s deťmi stoluje zriedkavo. Keď o detí niečo vyžadujeme, musíme im ísť príkladom aj v stravovaní.
Deti si svoju nadváhu, či odlišnosť do istého veku samé neuvedomujú, až kým nie sú konfrontované inou osobou. Týka sa to obéznych detí, avšak aj detí, ktoré majú nízku telesnú hmotnosť. Určite to nie je nič príjemené, ak sa jeden druhému vysmieva kvôli telesnej hmotnosti nech je akákoľvek. Netreba zabúdať, že deti sú zrkadlom rodičov.
Charakteristika obezity je jednotná, avšak pri dietách u detí, ktoré sú vo vývoji treba, byť veľmi opatrný a vyvarovať sa terapeutických chýb pri liečbe detskej obezity či nadváhy. Redukčné diéty komerčného charakteru (náhrady jedál rôznych značiek), sú absolútne neprípustné. Detský vek je obdobie so špecifickým nárokom na výživu vzhľadom na rast a vývoj, preto pri diéte treba byť opatrný. Je veľmi dôležité zabezpečiť dostatočný príjem bielkovín, zdravých tukov v správnom pomere, sacharidov, vitamínov, minerálnych látok a vlákniny.
Študovaný odborník na výživu (nie predajca nápojov alebo víkedový výživový poradca!) by mal odporúčiť a nastaviť energetický príjem, vhodný na redukciu telesnej hmotnosti. Je potrebné poradňu výživy navštevovať pravidelne, aby neboli medzi kontrolami dlhé rozostupy. Keďže doma varia rodičia, nie dieťa, je dôležité edukovať predovšetkým rodičov. Ak si želáme, aby z našich detí vyrástli jedného dňa zdraví dospelí, mali by sme ich my ako rodičia, ale aj ako spoločnosť (škola, škôlky..) naučiť správne stravovať.
Niekedy sa stáva, že rodičia čakajú až kým ich neupozorní pediater , či lekár špecialista, ktorého vyhľadali z dôvodu dôsledkov nadváhy alebo obezity. Idú to riešiť, až keď sú na to upozornení. Myslím si však, že skríning v pediatrických ambulanciach v rámci preventívnych prehliadok detí, je dostatočný a pediater si všimne zvýšené BMI, či telesnú hmotnosť a v takom prípade môže rodiča s dieťaťom odporúčiť do poradne výživy.
Deti si svoju nadváhu, či odlišnosť do istého veku samé neuvedomujú, až kým nie sú konfrontované inou osobou. Týka sa to obéznych detí, avšak aj detí, ktoré majú nízku telesnú hmotnosť. Určite to nie je nič príjemené, ak sa jeden druhému vysmieva kvôli telesnej hmotnosti nech je akákoľvek. Netreba zabúdať, že deti sú zrkadlom rodičov.
Každý koniec je šťastný. Či už práca s deťmi alebo práca so seniormi, tá má tiež svoje čaro. Mám klientov aj po 70-tke a radi mi volajú, keď idú z rehabilitačného cvičenia, prechádzajú sa, idú ešte do záhrady a pod. Ťažko sa menia ich stravovacie návyky, ktoré nadobudli za dekády rokov, ale sú skvelí v tom, že i vo vysokom veku sa chcú učiť a majú chuť žiť zdravo. Sú jednocho úžasní, mali by sme si ich ako spoločnosť určite viacej vážiť.
Pri deťoch ma veľmi teší, že sa naučia raňajkovať a jedávať ovocie a zeleninu. Zapájajú sa do domáceho varenia a pomáhajú v kuchyni. Alebo sa zúčastňujú pohybových aktivít spoločne s rodičmi, čo je super. Sú to všetko malé kroky, ktoré vedú k úspechu. A úspech každej jednej osoby, ktorá má navštívi, je aj môj úspech a teším sa spoločne s nimi.